Preskočiť na obsah

Predstavujem ti knihu Slnko a slzy!

Petra leží na posteli a usmieva sa. Má oblečené oranžovo-žlto-ružové batikované nohavice a biele tričko s obrázkom knihy vyrastajúcej z lesa. Pod obrázkom je nápis: „Čítať treba tak ako človek miluje a dýcha.“ Nosí dúhové okuliare na modrých očiach. Má červeno-fialové vlasy.

Ľudia ako Helena nie sú hrdinami. Bojí sa prehovoriť pred otcom, aby ju nezbil a neokradol. Skrýva sa v hrách a za knihami, kde nevidno jej tvár pokrytú jazvami od popálenín. Hanbí sa priateliť s kýmkoľvek okrem jej večne sarkastickej sestry Zie, ktorá je na vozíku.

Udrie do nej ale blesk z jasného neba, vďaka čomu stretne umelkyňu Maederin, ktorej sa pred zopár mesiacmi prihodilo to isté. Ani ona nie je rodenou hrdinkou. V skorom detstve sa totiž takmer utopila, čo jej rodinu stiahlo ku dnu a hlavu vynieslo do oblakov.

No keď ich vyhľadajú pozostalí kedysi prekvitajúceho éterického sveta, spoločne zistia, že na hrdinstvo je už dávno neskoro. Jediné, čo od nich teraz svet potrebuje, je, aby prežili. Lenže ako sa môžu ochrániť, ak ich napáda mágia vo vlastných telách a neznámy nepriateľ v ich domovoch?

Tento poeticky napísaný príbeh prehovára o rodinnej a priateľskej láske, vyrovnávaní sa so smrťou, rôznych sociálnych znevýhodneniach a objavovaní vlastnej identity.

*

Touto anotáciou som 31. 8. 2023 o 20:50 predstavila svoju knihu Slnko a slzy prvému vydavateľovi, ktorého som oslovila.

Áno, je to tak! Presne pred týždňom som dokončila poslednú verziu svojho okopisu a odvtedy sa neviem prestať takto usmievať. Veď sa mi po prvý raz v živote zdá, že môj zďaleka najväčší celoživotný sen sa môže stať skutočnosťou. Najprv som totiž neverila, že jedného dňa dokážem napísať fikciu natoľko kvalitne, aby som na ňu bola hrdá a odvážila sa niekoho presvedčiť, že patrí na jeho poličku. Neskôr som neverila, že sa dožijem toľkých rokov, aby som stihla prepracovať aspoň jeden knižný príbeh, nieto ešte celý fiktívny svet. Našťastie, v oboch som sa mýlila a dnes už na svoju budúcnosť myslím oveľa pozitívnejšie.

Pripadá mi poetické, že odoslanie Slnka a sĺz vyšlo na Deň neprečítaných kníh. V tento sviatok sa majú čítať knihy, ktoré už dlho čakajú, kým sa dostanú na rad. Snáď sa teda moja kniha od tohto dňa naozaj dostane na rad u vydavateľov a potom u čitateľov. Cesta za vydaním síce potrvá dlho, ale som odhodlaná dotiahnuť ju do konca. Medzitým sa teším na písanie ďalších príbehov. Nápadov mám toľko, že si zatiaľ neviem vybrať, do ktorého sa pustím skôr.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *