Za rok 2024 som bola dvakrát nominovaná na Novinársku cenu! Stretnutia na odovzdaní cien sa mi zdajú poetické. Alebo, ak chceme, v reči mojej generácie – how it started, how it’s going.
Najprv som stretla Andreu Madunovú a Natáliu Turčinovú z vedenia o.z. Belasý motýľ, ktoré mi pred piatimi rokmi ako prvé vôbec dalo príležitosť publikovať moje články medzi širšiu verejnosť. Ak by sme sa spýtali: Kde začala moja novinárska kariéra? Kľúčové slovo – „kariéra“ namiesto improvizovaného stláčania klávesnice očami. Bolo to práve u Belasého motýľa. Na Novinárskej cene mi darovali aj krásnu kyticu, čo som naozaj nečakala. Vraj sú na mňa hrdí a sú mi vďační za to, ako ich reprezentujem. No to ja som vďačná za to, že môžem byť do hĺbky súčasťou tej najlepšej skupiny ľudí – ľudí s postihnutím.
Potom som po prvý raz osobne stretla svoju editorku a vedúcu slovenskej redakcie JÁDU, Julianu Sokolovú, a šéfredaktora JÁDU, Patricka Hamouze. Aj ďalších milých členov tímu, samozrejme. Magazín JÁDU je prvé pracovisko, ktoré rešpektuje moje potreby vzhľadom na moju spinálnu svalovú atrofiu a všeobecne mi ponúklo dokonalé pracovné podmienky. K tomu ma naučili množstvo o tom, ako napísať kvalitný text v akomkoľvek žánri. Ich otvorené mysle a nákazlivá radosť zo žurnalistiky sú v podstate dôvodom, prečo som neprestala robiť aktivizmus. Teší ma, že som pod ich krídlami získala svoju 3. nomináciu na Novinársku cenu, ktorá bola zároveň moja 1. v profesionálnej kategórii.
A vážim si, samozrejme, aj moju 4. nomináciu na Novinársku cenu, opäť v kategórii Občianska žurnalistika.
Odkazy (nielen) na nominované články nájdeš na podstránke Žurnalstika.
paráda. keď som pár rokov dozadu na vás narazil,vedel som,že z vás raz bude novinárka. držte sa!
Vážim si, že ste vo mňa verili 😊 Tiež prajem všetko dobré.